Život Prešova
online
online
Pravoslávni veriaci sa pripravujú na slávenie neobvyklej Veľkej noci
17.04.2020 Celý región
Atény
17. apríla (TASR) - Vyše 300 miliónov pravoslávnych veriacich vo svete
sa v týchto dňoch pripravuje na slávenie Veľkej noci - svojho
najvýznamnejšieho náboženského sviatku, ktorý však tento rok bude mať
pre pandémiu koronavírusu SARS-CoV-2 úplne inú podobu, konštatovala
agentúra AP.
Uviedla, že drvivá väčšina náboženských obradov a verejných zhromaždení, ktoré mali konať počas nadchádzajúceho veľkonočného víkendu, bola zrušená.
Chrámy zostávajú pre verejnosť zavreté a veľkonočné obrady sa budú konať len za prítomnosti kňaza a pár ďalších osôb. Bohoslužby sa však budú vysielať v televízii alebo strímovať na internete.
Neodporúčajú sa ani stretnutia v širokom kruhu rodiny, ktorá sa zvyčajne - napr. v Grécku - schádza na opekanie jahňaťa do obcí a miest, odkiaľ daný rod pochádza.
V Grécku, kde sa k pravosláviu hlási viac ako 90 percent obyvateľstva, vláda v posledných dňoch zdôrazňovala, že tohtoročné veľkonočné sviatky musia byť iné ako zvyčajne.
Hovorca vlády Stelios Pecas zdôraznil, že "aby sme mohli byť v budúcnosti spolu, musíme tento rok zostať osve".
V snahe predísť prudkému nárastu počtu nakazených po sviatkoch grécka vláda počas nadchádzajúceho víkendu obmedzila voľný pohyb ľudí po krajine, zvýšila pokuty za porušenie tohto nariadenia na 300 eur a na cestách dala rozostavať zátarasy.
Mimoriadne zložitým problémom je tento rok roznášanie Svätého ohňa, ktorý sa každý rok z Chrámu Božieho hrobu v Jeruzaleme šíri do pravoslávneho sveta a pripomína Ježišovo zmŕtvychvstanie.
Grécke a ruské úrady síce podnikli opatrenia, ktorými zabezpečili vyzdvihnutie tohto "blahodatného" ohňa v Izraeli, ale distribuovať medzi veriacimi ho už nebudú.
Cirkev na Cypre sa posvätný oheň ani nesnažila získať: arcibiskup ostrova Chrysostomos povedal, že "netreba". "Dnes nie je ohrozená viera, ale veriaci," uviedol tiež na vysvetlenie cyperský prezident Nikos Anastasiadis.
Patriarcha Bartolomej I., ktorý je duchovným vodcom pravoslávnej cirkvi, vyzval veriacich, aby dodržiavali vládne opatrenia a usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Udržať ľudí mimo kostolov však nebude ľahké, konštatovala AP. Kým v Srbsku a Severnom Macedónsku úrady vyhlásili celoštátny zákaz vychádzania, a to od Veľkého piatku do Veľkonočného pondelka, v iných pravoslávnych krajinách, napríklad v Gruzínsku a Bulharsku, sa bohoslužby v chrámoch uskutočnia, i keď s obmedzeným počtom veriacich.
V Grécku po dňoch vyjednávania s vplyvnou pravoslávnou cirkvou vláda zakázala prítomnosť verejnosti na všetkých bohoslužbách. Vedenie pravoslávnej cirkvi totiž predtým schválilo iba obmedzenia bohoslužieb, ale nie zákaz ich verejného slávenia. Vláda tiež veľmi rýchlo stopla plány niektorých starostov, že svätý oheň sa v sobotu v noci bude roznášať od dverí k dverám domácností, keď už si poň veriaci nemôžu prísť do chrámu počas veľkonočnej vigílie.
Aj pravoslávna cirkev v Rusku bola na začiatku epidémie choroby COVID-19 neochotná rešpektovať obmedzenia, ktoré od nej žiadala vláda. Argumentovala pri tom, že zákaz verejného slávenia bohoslužieb je porušením náboženskej slobody.
Neskôr však patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill verejne vyzval veriacich, aby "prísne dodržiavali predpisy uložené zdravotníckymi orgánmi" a "zdržali sa návštev chrámov".
Túto situáciu mnohí ruskí veriaci nesú veľmi ťažko, ale - podobne ako v mnohých krajinách - majú možnosť sledovať bohoslužby a modlitebné zhromaždenia cez internet.
Uviedla, že drvivá väčšina náboženských obradov a verejných zhromaždení, ktoré mali konať počas nadchádzajúceho veľkonočného víkendu, bola zrušená.
Chrámy zostávajú pre verejnosť zavreté a veľkonočné obrady sa budú konať len za prítomnosti kňaza a pár ďalších osôb. Bohoslužby sa však budú vysielať v televízii alebo strímovať na internete.
Neodporúčajú sa ani stretnutia v širokom kruhu rodiny, ktorá sa zvyčajne - napr. v Grécku - schádza na opekanie jahňaťa do obcí a miest, odkiaľ daný rod pochádza.
V Grécku, kde sa k pravosláviu hlási viac ako 90 percent obyvateľstva, vláda v posledných dňoch zdôrazňovala, že tohtoročné veľkonočné sviatky musia byť iné ako zvyčajne.
Hovorca vlády Stelios Pecas zdôraznil, že "aby sme mohli byť v budúcnosti spolu, musíme tento rok zostať osve".
V snahe predísť prudkému nárastu počtu nakazených po sviatkoch grécka vláda počas nadchádzajúceho víkendu obmedzila voľný pohyb ľudí po krajine, zvýšila pokuty za porušenie tohto nariadenia na 300 eur a na cestách dala rozostavať zátarasy.
Mimoriadne zložitým problémom je tento rok roznášanie Svätého ohňa, ktorý sa každý rok z Chrámu Božieho hrobu v Jeruzaleme šíri do pravoslávneho sveta a pripomína Ježišovo zmŕtvychvstanie.
Grécke a ruské úrady síce podnikli opatrenia, ktorými zabezpečili vyzdvihnutie tohto "blahodatného" ohňa v Izraeli, ale distribuovať medzi veriacimi ho už nebudú.
Cirkev na Cypre sa posvätný oheň ani nesnažila získať: arcibiskup ostrova Chrysostomos povedal, že "netreba". "Dnes nie je ohrozená viera, ale veriaci," uviedol tiež na vysvetlenie cyperský prezident Nikos Anastasiadis.
Patriarcha Bartolomej I., ktorý je duchovným vodcom pravoslávnej cirkvi, vyzval veriacich, aby dodržiavali vládne opatrenia a usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Udržať ľudí mimo kostolov však nebude ľahké, konštatovala AP. Kým v Srbsku a Severnom Macedónsku úrady vyhlásili celoštátny zákaz vychádzania, a to od Veľkého piatku do Veľkonočného pondelka, v iných pravoslávnych krajinách, napríklad v Gruzínsku a Bulharsku, sa bohoslužby v chrámoch uskutočnia, i keď s obmedzeným počtom veriacich.
V Grécku po dňoch vyjednávania s vplyvnou pravoslávnou cirkvou vláda zakázala prítomnosť verejnosti na všetkých bohoslužbách. Vedenie pravoslávnej cirkvi totiž predtým schválilo iba obmedzenia bohoslužieb, ale nie zákaz ich verejného slávenia. Vláda tiež veľmi rýchlo stopla plány niektorých starostov, že svätý oheň sa v sobotu v noci bude roznášať od dverí k dverám domácností, keď už si poň veriaci nemôžu prísť do chrámu počas veľkonočnej vigílie.
Aj pravoslávna cirkev v Rusku bola na začiatku epidémie choroby COVID-19 neochotná rešpektovať obmedzenia, ktoré od nej žiadala vláda. Argumentovala pri tom, že zákaz verejného slávenia bohoslužieb je porušením náboženskej slobody.
Neskôr však patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill verejne vyzval veriacich, aby "prísne dodržiavali predpisy uložené zdravotníckymi orgánmi" a "zdržali sa návštev chrámov".
Túto situáciu mnohí ruskí veriaci nesú veľmi ťažko, ale - podobne ako v mnohých krajinách - majú možnosť sledovať bohoslužby a modlitebné zhromaždenia cez internet.
0
www.ZIVOTPO.sk
